Po tom, ako kapela SAMSARA na poslednú chvíľu zrušila vystúpenie na Angelus feste 2022, podarilo sa zohnať výbornú náhradu – mladú nádej atmosferického, melancholického (a aj negatívneho a určite aj post-) black metalu – kapelu SOLIPSISM z Banskej Bystrice. Predstavíme si ju v rozhovore s jej 3 členmi.
Kapela SOLIPSISM bola pre mňa až do začiatku júna (04.06.2022, koncert v banskobystrickom Klube 77) veľkou neznámou – poprosím teda na úvod povedať pár slov k obdobiu od vzniku kapely do dnes, čím všetkým ste prešli (albumy, zaujímavé koncerty, personálne zmeny a pod.). Čomu okrem hudby (zamestnanie, koníčky) sa venujú členovia kapely?
Diavliv: SOLIPSISM začínalo nadobúdať konkrétnejšie kontúry niekedy v roku 2018. Naer (gitarista) a Asterion (bubeník) spolu hrávali už nejakú dobu, ale bezvýsledne, keďže boli len dvaja a ja som sa s nimi zoznámil ešte s jedným kamarátom, s ktorým sme mali podobnú situáciu. Začali sme spolu skúšať, no po pár mesiacoch od nás ten môj kamarát odišiel, zostali sme teda traja, vznikol názov a nastavili sme si méty – prvou bolo spraviť akési profilové EP, skrátka dať o sebe vedieť, že sme. Na tom sme pracovali v roku 2019, v priebehu neho sme ho nahrali a potom v 2020 vyšlo. Chceli sme začať koncertovať, ale mali sme dlhodobo problém s tým, že sme boli len traja a teda sme nechceli vyjsť na pódiá v zostave gitara, spev, bicie. Začiatkom roka sa nám však ozval Porenut, ktorý sa ponúkol, že nám bude hrať naživo basu, ale prišla pandémia korony, takže sme zas nemohli vyjsť na pódiá. Po prvej vlne, ešte pred začiatkom druhej, sa nám podarilo zahrať dva koncerty (Jelšava a Brezno), kým zas akcie neutíchli, no plusom bolo to, že sa Porenut rozhodol zostať s nami prakticky na „full-time“. Takýmto spôsobom sme hrávali len veľmi malé množstvo koncertov, podľa toho ako protipandemické opatrenia povoľovali, čiže situácia vo svete našim začiatkom veľmi nepriala. Popri tom sme, samozrejme, od roku 2020 chystali náš debutový album „Our Night Never Ends“, ktorý vyšiel v apríli tohto roku a momentálne ho prezentujeme pomerne intenzívnou koncertovou činnosťou. Okrem hudby sa venujeme rôznym veciam, ale čo máme spoločné je, že spolu hrávame hry cez internet a spoločenské hry, veľa čítame, chodíme do prírody…
Dočítal som sa, že solipsizmus (solipsism) je filozofická myšlienka o tom, že jediná vec, ktorej existenciou si človek môže byť naozaj istý, je jeho vlastné vedomie. Akým spôsobom sa táto skutočnosť odráža vo vašej tvorbe?
Diavliv: My solipsizmus vnímame viac cez svetskú premisu, ako tú metafyzickú. Sme si vedomí, že svet okolo nás existuje, len skrátka jeho jednotlivé prvky, naše skúsenosti a pocity dávame do roviny, že sú také, aká je naša percepcia. Žiadna skúsenosť, či pocit sám o sebe nemá nijaké podfarbenie, kým mu naše vedomie toto podfarbenie nedá. Nechcem veľmi zachádzať do filozofickej dišputy, takže to poviem triviálne: to, že niečo nejakým spôsobom vnímaš, ešte neznamená, že to také naozaj je – je to len tvoje vnímanie. Osobne vnímam, že presah týchto ideí do našej hudby spočíva v tom, že je charakterizovaná určitou dichotómiou: na jednej strane vieme hrať agresívne, na druhej strane stíchneme do akustických melódií. Texty sa na prvý pohľad môžu zdať pesimistické, ale dajú sa čítať viacerými spôsobmi a vziať si z nich jedno alebo druhé. Je to len na tvojom vnímaní.
V dnešnej dobe sú populárne hudobné „škatuľky“, vy sami sa považujete za „negative black metalovú“ kapelu, ja vo vašej hudbe vnímam aj prvky post black metalu. Ako by ste pár vetami opísali svoju tvorbu niekomu, kto sa chystá na váš koncert a ešte nikdy nepočul žiadnu vašu pieseň? V hudbe akých kapiel hľadáte inšpiráciu?
Diavliv: Škatuľky sú podľa mňa v dnešnej dobe celkom podstatné, keďže je tej hudby tak veľa. Čo si predstavíš, keď niekto povie „black metal“? Dá sa hrať na toľko spôsobov, že sa dnes blackmetalové kapely na seba vôbec neponášajú, aj keď hrajú ten istý subžáner. Náš „negative“ prívlastok slúži čisto len na to, aby ľuďom napovedal, ako asi môžeme znieť. Ľudia lustrujú kapelami ako zlatými stránkami, ak chceš, aby sa práve pri tej tvojej zastavili, mal by si im k tomu dopomôcť. Ale post-black určite počuješ správne, v našej hudbe je z neho dosť. Ja osobne by som našu hudbu opísal ako black metal s vlastnou tvárou, ktorému záleží na tom, aby poslucháč cítil intenzívne emócie. Čo sa týka konkrétnych kapiel, od ktorých berieme inšpiráciu, to ja skutočne asi neviem ani povedať. Ja nemám žiadnu modlu alebo také čosi, no vo všeobecnosti ma inšpiruje moderný a postmoderný black metal, prípadne iné žánre, ktoré s metalom už nemajú nič spoločné.
Naer: Opis by znel asi takto: „Priprav sa na zážitok len so sebou samým a nocou osvetlenou pouličnými lampami“. V hudbe iných kapiel sa práve nesnažím hľadať inšpiráciu.
Celý rozhovor si môžete prečítať v tlačenom vydaní časopisu METALSCENAzine, ktorý sa dá objednať na adrese: info@metalscena.sk
Vlado Lauko (angelusfest.com)