Miro „Cikindeles“ Zimerman je osobnosťou, ktorú je na našej metalovej scéne vidieť a počuť a nie je to spôsobené len výškou jeho postavy a hlasitosťou growlingu. S kapelou PATRIARCHA, ktorá je mimochodom historicky úplne prvou kapelou, ktorá zahrala na Angelus Feste, je koncertne veľmi aktívny a dokázal sa presadiť aj v silnej konkurencii na sociálnych sieťach a jeho zábavné (ale pritom inteligentné) videá zo života metalistu si obľúbili aj ľudia, ktorí tvrdej hudbe neholdujú. V nasledujúcom rozhovore nám o svojich aktivitách povie viac…
Ako si sa dostal k metalovej hudbe a aké boli tvoje prvé kroky na hudobnej scéne?
Dá sa povedať, že k metalovej muzike som sa dostal hudbou. Niekedy v období 7.- 8. triedy na základnej škole, som postupne prešiel kapelami ako LINKIN PARK a LIMP BIZKIT k SYSTEOM OF A DOWN, MARILYN MANSON a METALLICA. Potom som sa započúval do skladby „Cruelty Brought Thee Orchids“ od CRADLE OF FILTH a začal počúvať black metal. Prvé kroky na hudobnej scéne boli v roku 2013, kedy som asi rok hral na gitare a začal hrať v kapele ZAKÁZANÁ ZÓNA so spolužiakom, jednalo sa o taký pop-punk. Keď sme v roku 2014 išli robiť program na našu stužkovú, potreboval som výkonnejší aparát a požičal si ho od bývalého gitaristu kapely PATRIARCHA. Vtedy ma zavolali na skúšku a začal som s nimi hrať.
Kapela PATRIARCHA vznikla v roku 2011, debutový album „Yersinia Pestis“ však vyšiel až v roku 2019. Čo zásadné sa v tomto časovom období v kapele udialo? Nemusíme menovať všetky personálne zmeny, stačí 3-4 kľúčové udalosti, ktoré pre kapelu znamenali krok vpred, prípadne krok vzad… A ujasnime si aj miesto/mesto vzniku kapely – viaceré zdroje uvádzajú malú dedinku Slaská, iné okresné mesto Žiar nad Hronom. Kde bolo resp. je vaše zázemie, skúšobňa, odkiaľ pochádzajú členovia kapely?
Áno. Všade sa uvádza 2011, avšak to boli časy, kedy chalani len tak hrali sami pre seba. Ja beriem za začiatky obdobie krátko po tom, ako som prišiel do kapely. Vtedy nastali zásadné zmeny a po prvom koncerte v januári 2015 odišiel bývalý bubeník. To si myslím, že bol obrovský krok vpred pre všetkých, ja som sa začal venovať okrem gitary aj vokálom, Palo išiel za bicie a o necelý rok sme začali hrať prvé koncerty v novej zostave. Druhým kľúčovým faktorom bol príchod nových dvoch gitaristov v roku 2018, kedy som prešiel výlučne na vokály. Miesto vzniku kapely a aj zázemie je v Slaskej. Toto je správne. Pochádza odtiaľ aj bubeník aj basák. Obaja gitaristi sú z okolia Novej Bane a ja žijem v Nitre.
Poďme teraz k debutovému albumu „Yersinia Pestis“. Obsahuje 6 skladieb v slovenčine s latinskými názvami, texty sú (citujem Tvoju odpoveď z dávnejšieho rozhovoru) „o ženách, moderných technológiách a sociálnych sieťach, ich vplyve, o nesúhlase s politickým systémom“, hudobne sa – podľa môjho názoru – jedná o death metal s melodickými a progresívnymi vplyvmi a trochou blacku. Ak si pod škatuľkou „melodický death metal“ predstavíme kapely typu IN FLAMES či DARK TRANQUILITY, tak sa úplne na vašu hudbu nehodí. Ako sa na debutový album s odstupom času pozeráš ty?
Veľmi rád sa spätne pozerám na „Yersiniu“, kde vidím obrovský posun vpred, čo sa aktuálnych vecí týka. Ja som sa raz snažil zadefinovať náš žáner a vyšlo mi z toho niečo ako „progresívny melodický blackened-doom-deathmetal s občasnými technickými a deathcore prvkami“. Ale v tých časoch sme skoro celá kapela veľa počúvali INSOMNIUM a BE´LAKOR a mali sme pocit, že to najviac ovplyvňuje našu tvorbu.
Celý 4 stranový rozhovor, ktorý pripravil Vlado Lauko si môžete prečítať v tlačenom vydaní časopisu METALSCENAzine VOL. 04/2022, ktorý sa dá objednať na adrese: info@metalscena.sk
albbert