Miloval som thrashový KABÁT konca 80-tok a ranných 90-tych rokov, keď brúsili nástroje, ako to len šlo, keď čo skladba, to výborný, ale čím viac stupídnejší text, tým lepšie. Asi som mal na takú muziku v tých rokoch (a mojom vtedajšom veku) tú správnu náladu a proste som to žral. Potom sa pre mňa KABÁT niekam stratil, nejako som to ich alkoholicko-hudobné obdobie obišiel, aby po rokoch prišiel KABÁT v roku 2010 s albumom „Banditi Di Praga“ a opäť som na pomyselný vlak naskočil. Tento album osobne považujem za TOP album celej tvorby tejto výnimočnej kapely a myslím, že ani novinka „El Prezidento“ ho zjavne neprekonala, aj keď ide o vynikajúcu nahrávku, čo sa muziky, ale opäť aj textov týka. Hneď prvé dva songy „El Presidento“ a „Rumcajs Miloval Manku“ sú na úrovni mnou spomenutého TOP albumu, ale ďalej mi to už také neprišlo. Nehovorím, že tie ďalšie skladby sú zlé, naopak, celý nový album znie skvelo a nemám s ním najmenší problém, ide len o to, že ďalej pokračuje album v iných tempách a v možno trochu iných hudobných linkách. Ale je to stále KABÁT. Nie len, že je to v tej muzike patrične cítiť, je to proste nenahraditeľný interpret práve tým, čo by malo každé zoskupenie v sebe niesť, tú svoju jedinečnosť. A tak 13 nových songov na albume, kde okrem spomenutých pre mňa dominujú ešte napr. „Testosteron“, „Troll“ alebo „Nesmrtelná Teta“, na vás právom zaútočia tým správnym kabátovským spôsobom. Bol som sa pozrieť na koncerte vo Zvolene, šouka ako sa patrí, zvučenie a estráda dokonalá, trošku slabšie to v úvode hralo a mňa osobne zamrzelo, že KABÁT trochu na tú svoju thrash éru zabúda, ale je mi jasné prečo…
albbert