RAVENARIUM je kapela z Bratislavy, ktorá bola založená už v roku 1997. Ich prvé nahrávky vznikali v rokoch 1999 a 2000 (split a demo) a v roku 2002 vydali svoj prvý album s názvom „Sounds For A Dying Age“. Okolo roku 2003 však náhle ukončili koncertné aj ďalšie skladateľské ťaženie. Pôvodne sa formovali ako black/death metalová banda a tak si ich pamätníci aj pamätajú. Aké však bolo prekvapenie, keď sa kapela na prelome rokov 2015/2016 zrazu vrátila na pódia. V tomto čase ešte prezentovali svoju staršiu tvorbu, no zároveň vypustili von aj niekoľko nových skladieb, ktoré predznamenávali ich ďalšie smerovanie, ktoré sa uberá viac progresívnym smerom s občasnými až jazzovými prvkami. Potom sa banda opäť odmlčala. No na začiatku roku 2023 sa náhle opäť objavuje a to rovno s novým albumom „Hypertowers“, ktorý muzikanti pokrstili vo februári na domovskej pôde v Bratislave. Už prvý comeback v Mŕtvolke vyvolal dobrý pocit a tak s bandou v tom čase urobila aj krátky rozhovor. Tentokrát sa
však rozhodla urobiť o niečo dlhší rozhovor, ktorý predstaví nielen nový album, ale aj nejaké krátke ohliadnutie sa za poslednými rokmi. Na otázky odpovedal Feďa…
Ako prvé vám chcem pogratulovať k novému albumu a zložiť poklonu, že ide naozaj o zaujímavé dielo na našej scéne. Poďme najprv k samotnej zostave, ktorú momentálne tvorí RAVENARIUM. Z pôvodných členov zostali pokiaľ sa nemýlim len dvaja a aj súčasná zostava je iná, ako bola v rokoch po vašom comebacku. Kedy a ako sa zostava vykryštalizovala na terajšiu? Dostali sa na nový album niektoré skladby, na ktorých participovala aj staršia zostava?
Ďakujeme veľmi pekne. Z našej strany bolo prioritou urobiť zaujímavý a pestrý materiál, ktorý by zarezonoval, a na slovenskej metalovej scéne pomyselnú kvalitatívnu laťku trochu pozdvihol. Po comebacku v roku 2016 sa nám zostava ešte trochu prerotovala, nakoľko bassák Milan Šagát sa chcel naplno venovať rodinným záležitostiam a Peťo Nagy sa pustil naplno do svojej vlastnej kapely VORTEX UNIT, takže kapelu opustili a na ich miesta sa prakticky okamžite usadili, bassák Martin Vacula z kapely LATE a navrátilec z pôvodnej zostavy Luboš Šmidák. Album s nami ešte nahrával Peťo Nagy, aj gitary a on sa aj postaral o celé nahrávanie kapely po technickej stránke, o zvukovú produkciu aj postprodukciu a aj o samotný mix albumu a tak sme radi, že sa ešte takto mohol do histórie kapely zapísať plnohodnotným spôsobom.
Pre tých čo ešte album nepočuli treba povedať, že ide o veľmi pestré dielo. Povedz však trochu bližšie, čo môžu ľudia očakávať hudobne od vášho albumu? Na čo by sa mal potencionálny poslucháč zamerať a pripraviť?
Po symfonickom intre sa skrze 11 skladieb preletáva všestranná metalová hudba. Strednotempové groove skákanice striedané s thrashovými paľbami, harmonické, akordické, atmosferické blackové pasáže aj výtlakové death metalové paľby a to všetko bez použitia nejakých klasických klávesových zvukov. Sú tam gitarové aj bubenícké nápady podtrhnuté progresom s technickými výzvami a vokálne s melodickými spevmi, škrekmi aj growlingom. Poslucháč by si mal preskúmať komplet celý „Hypertowers“ a nájsť si svoju obľubenú skladbu, alebo aj pasáž, nakoľko sme sa snažili urobiť album, kde sa krížia viaceré metalové podžánre.
Celý rozhovor, ktorý pripravila Mŕtvolka pre metalexpress.sk, si môžete prečítať v tlačenom vydaní časopisu METALSCENAzine VOL. 06/2023, ktorý sa dá objednať na adrese: info@metalscena.sk.