Prednedávnom vyšiel trenčianskym rockerom (ci skôr hardrockerom) VOLUME po troch rokoch v poradí tretí plnohodnotný album „Jeden Život nestačí“. Ide o dielko, na ktorom sa nachádza 14 výborných kúskov muziky a sú tam aj skladby, ktoré by som na ich albume neočakával, co mňa osobne veľmi milo prekvapilo. Nachádza sa totiž na albume dosť široká žánrová spleť muziky, ale čo je podstatné, od posledného počinu „Pravá Tvár“ z roku 2018, je tu cítiť výrazný hudobný posun (aranže skladieb, inštrumentalita jednotlivých muzikantov, ale aj celkový výsledný zvuk nahrávky mi ide o dosť viac do ucha. Jediné čo si VOLUME zachováva je vokálny prejav lídra bandy Maja Krátkeho, ani nie tak v hlase, ako v speváckom prejave, kedy má človek z Majovho spevu pocit, že málinko nedolaďuje, ale pritom je spev tam kde patrí a bez tohoto „defektu“ by VOLUME nebolo VOLUME. Osobne ma práve toto na celej kapele baví a týmto je muzika VOLUME veľmi charakteristická a vlastne výnimočná a nenahraditeľná, čo je veľmi, veľmi dobre.
Prvé dve skladby „Jeden život nestačí“ a „To čo má prísť“ odpaľujú úvod novej dosky výborne, určite ma navnadili na vypočutie si aj ďalších skladieb albumu. Vyzdvyhujem textára, skladby sú veľavravné, dokonca sa nad určitými frázami dá hlbšie zamyslieť a zobrať si z nich to, čo je pre každého iné a špecifické, dajú sa proste vnímaním prispôsobiť na kohokoľvek. Ďalšie skladby „Všetko raz prebolí“, „Stále to cítim“ a „Bolo to dávno“ troch uvolnili tempo a ukazujú komerčnejšiu stránku tvorby VOLUME (plne to chápem, ak má kapela ambíciu hýbať sa aj v komerčnejších vodách hudobného showbyznysu). „Zombie“ je však skladba hardrockového razenia, avšak niečo podobné by som asi na tomto albume vôbec nehľadal, skôr ma zaujali skladby „Hľadaj so mnou“ a „Spomienka“. Trochu mimo moje vnímanie muziky ide skladba „Význam zlých slov“, ale hneď za ňou sa nachádzajú veľmi dobré skladby, ktoré ma osobne dostávajú do otáčok, „Spoznáš čo más“ a „Cieľ“. Veľmi zaujímavým songom, čo som snáď v podobnej forme ešte ani nepočul a čím kapela ďakuje svojim fanúšikom, je skladba s jednoduchým názvom „Ďakujem“. No a posledné dve „Všetky tvoje farby“ a „Málo“ sú opäť na tú komerčnejšiu strunu robené.
Môj celkový dojem z albumu je však výborný a keďže sa na albume nachádza až 14 skladieb, je jasné, že banda to aj naďalej myslí s muzikou smrteľne vážne. Album by som si rozdelil na akési pomyselné dve časti, kde jedna by razila hardrockovú, ba až metalovú cestu a tá druhá by bola viac menej rock/popová, ale spomenul som to aj v úvode, chcem vyzdvyhnúť muzikantov, ktorí album nahrali, lebo odviedli kusisko výbornej roboty, všetko všade je posadené ako ritka na šerbel a Majov „nedoladeny“ spev robí z VOLUME práve VOLUME a to oceňujem úplne najviac…
albbert