Už sme dlho nemali možnosť podebatovať s touto deathmetalovou kapelou z východného Slovenska. Keďže v minulom roku vydali nový, svoj druhý rádový album, je tu jasná príležitosť na rozhovor. Na otázky odpovedal Ľubo Lokša, za čo mu, samozrejme, ďakujem.
Ahojte, predovšetkým gratulujem k vydaniu nového albumu. Od vášho prvého albumu sa nejaké veci zmenili. Aktuálny materiál vznikal vo vlastnom štúdiu, zostali ste len v trojici, už u vás nepôsobí bassgitarista Marek Beluško, ani bubeník Gabi Antal a jediný pôvodný člen je vlastne Roman. Ako sa vám hrá v tejto zostave a nechýba vám druhá gitara vo výslednom zvuku?
Ahoj a ďakujeme, no trošku ťa poopravím aj na debute vznikali veci v našom vlastnom štúdiu a v podstate už krst prvého „And what…“ sme už absolvovali s Robom a bez Gabiho a Mareka. Hrá sa nám dobre nakoľko sa všetci poznáme už roky ja s Robom Kuzmom sme v podstate založili Contempt takže si rozumieme. Roman s Robom zasa mali niekedy projekt Carnal a v roku 93 – 94 sme všetci traja pôsobili v projekte Genital Deformity ešte aj s Viliemom Hajnalom (R.I.P.) s vtedajších Obliterate takže nie sme si cudzí.
Ako vznikal tento album? Kto prišiel s myšlienkou o siedmych smrteľných hriechoch a prečo ste okrem týchto koncepčných skladieb zaradili aj iné?
Album vznikal normálne spontánnou tvorbou, keď už sme mali zopár skladieb. Roman prišiel s tým, že by sa mohol volať „Seven“ teda podľa sedem smrteľných hriechov a všetkým sa to zapáčilo, no ale vykryštalizovalo sa to do „In Peccato Mortali“ teda – „V Smrteľnom Hriechu“ – názov je v latinčine, čo sa k tejto téme hodí, tak isto názvy skladieb sú v latinčine, teda sú to názvy hriechov a jeden text je v slovenčine a to „Hnev“ (IRA). Už dávnejšie som uvažoval spraviť song v slovenčine, ako by to asi vyznelo lebo slovenčina a death metal neviem, či veľmi idú k sebe, ale prečo nie, skúsili sme. Hriechov je sedem a to sa nám zdalo málo pre album, tak sme ešte pridali dva bonusy a to konkrétne asi prvú skladbu Mordum vôbec „Toxic world“ a cover od košickej bandy 90. rokov Xibalba – „Brain Feedback“, aby to nebolo po piatich rokoch 30 minút
a dovi dopo.
Predošlý album vám vydal Koník zo Support Underground, no najnovší je samovydanie. Oslovili ste aj nejaké vydavateľstvo, alebo ste sa rozhodli ísť UG cestou a všetko si zabezpečiť sami?
Áno, ale jeho vydavateľstvo už nie je, keďže album sprevádzali pôrodné bolesti a komplikácie, aby som to vysvetlil skladby a aj album bol nahratý z dvoch tretín pred dvoma rokmi, ale prišiel covid, choroby, Robo sa staral o mamu, času bolo málo, bolo aj obdobie, keď sme pol roka nehrali, proste celé zle, ale človek mieni – život mení, nedá sa nič robiť, musíme to brať tak, ako to je. A teda, keď sme už mali všetko hotové, povedali sme si, že hľadať niekoho kto by vydal album (nakoľko sme nemali žiadnu ponuku) a naťahoval to ďalší pol rok – rok, nemalo zmysel. Rozhodli sme sa to vydať vo vlastnej réžii. Ono počúvať to isté ako „mám plný edičný plán“ alebo „vieš dnes už CD-čka nejdú“ ma už proste nebaví, sme na scéne vyše 30 rokov, takže viem ako to tu chodí a obzvlášť pre Košičanov a obzvlášť v death metale. (ha-ha)
…..
Celý rozhovor, z pera Mŕtvolky (metalexpress.sk), si môžete prečítať v tlačenom vydaní časopisu METALSCENAzine VOL. 05/2023, ktorý sa dá objednať na adrese: info@metalscena.sk.
albbert