ORKRIST je ojedinelí zjav na slovenskej metalovej scéne, kto ich už mal monosť počuť, či už z nahrávky alebo naživo na koncerte, určite vie o čom hovorím a keďže ORKRIST má na svojom konte novinku v podobe albumu „Luea“, Roman Demon nezaváhal, ale porozprával sa aj o histórii tohto zoskupenia a možno v ňom nájdete aj pár ďalších podrobností…
Ešte skôr, ako sa vrhneme na ešte teplú novinku, by som rád trochu oprášil históriu a možno tak trochu predstavil ORKRIST mladším ročníkom. Určite by som rád začal obdobím okolo vzniku albumov „Reginae Mysterium“ a „Grond“, ktoré svojho času spôsobili značný otras na povedzme vtedy viac-menej deathmetalovej domácej scéne. Čo ti napadne prvé pri spomienkach na toto obdobie?
Ahoj, spomienky určite veľmi pozitívne v tom, že to bola doba, v ktorej chodilo veľké množstvo ľudí na koncerty, ľudia boli za koncerty vďační a tým, že tých koncertov bolo menej a že si ich nemohli pozrieť z pohodlia domova na Youtube, veľmi si nevyberali. Dnes je ponuka koncertov niekoľkonásobne širšia a stáva sa nám, že v našom meste sa v jeden večer konajú 2-3 metalové koncerty. Neviem, či sme priniesli otras my. Pred nami tu už boli GALADRIEL, MORGAIN, ETHEREAL PANDEMONIUM a THALARION, ktorí koncom 90-tych rokov priniesli ženský spev a klávesy. My sme len nadviazali, pridali trochu stredovekú flautu (vtedy známu len u DYING PASSION v CZ) a aktívnejším hraním rozniesli tento štýl ďalej ako spomínané kapely. Doslova skoro do každého mesta a dediny na Slovensku.
Čo si myslíš, vyťažili ste z toho v tej dobe maximum, respektíve teraz s odstupom času ako vnímaš samotné pôsobenie skupiny v období po vydaní „Grond“? Úspech je relatívny a možno to, čo platilo na domácich fanúšikov nemuselo osloviť ďalších v zahraničí. Mali ste aj nejaké ohlasy mimo domácej scény? Nebola tu nikdy možnosť ísť na nejaké súvislejšie zahraničné turné?
Vtedy bol môj cieľ a motivácia dostať sa do zahraničia, posielal som nahrávky známym vydavateľstvám a veril som, že budeme prvá slovenská kapela, ktorá to dosiahne. Nepodarilo sa. Boli to prehnané ambície. Nevadí. Ako sa hovorí, všade dobre, doma najlepšie, vážime si priazeň ľudí a pozitívne ohlasy doma. Prekročili sme hranice len klasika do CZ, možno 5-6 koncertov v Maďarsku a 2-3 vo Viedni. Ďalej sme to nedotiahli. Keď sa na to dnes pozriem, neviem či by som mal chuť upísať sa nejakému vydavateľovi a robiť veci pod tlakom, lebo v zmluve sú ďalšie albumy. Pod tlakom a v rámci business mašinérie, ktorá vznikla aj v metale, dobré nič nevznikne. Takto nemusím nikomu nič sľúbiť. Tesne predtým ako sme sa rozpadli prišli nejaké náznaky ponúk hrať v Holandsku, či Anglicku.
Po dvoch úspešných albumoch prichádza akési vytriezvenie, ktoré končí samotným rozpadom. Čo bolo jeho spúšťačom?
Nápadové sa vyčerpanie a osobné udalosti v našich životoch (rodiny, práce, presun mimo Slovensko). Vtedy som povedal, že v najlepšom treba prestať a ak by sme pokračovali, len by sme to zhoršili.
…..
Celý rozhovor, z pera Romana Demona Chocholáčka, si môžete prečítať v tlačenom vydaní časopisu METALSCENAzine VOL. 05/2023, ktorý sa dá objednať na adrese: info@metalscena.sk.
albbert